Drienica, 24.2.2017
Pre tých, ktorí nemohli prísť na stretnutie mladých farmárov pri Sabinove, píšem výber podstatného z oficiálneho zápisu zo stretnutia.
120 registrovaných účastníkov, a ešte niekoľko neregistrovaných sa stretlo pre tri dôležité veci.
Prvou z nich je informačný obsah stretnutia.
Od Bálinta Péma sme sa dozvedeli, že PPA pri vyhodnocovaní projektov premeškala aj posledný sebou nastavený termín vyhodnotenia výzvy 6.1, v kontexte situácie. Pán Pém odovzdal užitočné rady k postupu po podpísaní rozhodnutia, ktorý nemožno podceniť.
Milan Serafinovič, nasledujúci rečník zo spoločnosti Biokont podčiarkol zmysel a význam biologickej zložky v pôde z ekologickom aj ekonomickom význame. V zaujímavom výklade porovnal vývoj zložky v rôznych regiónoch Československa v časovom vývoji.
Prierez značenia ušných značiek hospodárskych zvierat bol témou zástupcu Centrálnej evidencie, pána Maroša Spišáka. V diskusii potvrdil, že verejný elektronický program WinReg slúžiaci na zjednodušené a efektívnejšie hlásenie hospodárskych zvierat, v dohľadnej dobe zostane pre chovateľov na Slovensku ako platená služba. Takže aj naďalej, údaje posielané mnohými chovateľmi v papierovej forme sa budú ručne prepisovať jej zamestnancami Centrálnej evidencie.
Ministerstvo pôdohospodárstva zastúpil v pozícii rečníka pán Balász Grman. Pracujúci v sekcii potravinárstva. K najpálčivejšej téme ohľadom opatrenia 6.1 teda nerozprával. Priblížil nám však štruktúru Zákonov a Nariadení vlády dotýkajúcich sa problematiky finalizácie farmárskej produkcie, ako aj podporných opatrení v Programe rozvoja vidieka.
Roman Sedlák, spolu s pani Radkovičovou, zástupcovia Slovenského pozemkového fondu vo svojom vystúpení opísali svoju inštitúciu z pohľadu vysvetľovania predmetu činnosti, účelu inštitúcie, činností, ktoré fond vykonáva a nevykonáva. K tejto téme sa rozvinula podnetná diskusia.
Dana Osifová z Národnej siete rozvoja vidieka vysvetlila možnosti a spôsoby rozvoja vidieka prostredníctvom tejto organizácie fungujúcej na báze centrálnej jednotky a regionálnych antén.
Anna Balková, farmárka a aktivistka, odľahčila atmosféru klubu, vtipným spôsobom sa dotkla podstatných zákonov a nariadení vlády, ktoré farmári musia plniť. Povzbudila účastníkov v tom, že v Slovenskej republike ešte stále funguje občianska spoločnosť a farmári, ako marginálna skupina obyvateľstva, sa môžu aktívne zapájať do procesov tvorby legislatívy, ktorá sa ich bytostne dotýka.
Milan Godočík priblížil situáciu možností zavlažovania podporovanej štátom v kontexte Slovenských hydromeliorácii, ktoré zastupoval. Vzhľadom k zmenám klímy zdôrazňoval rastúci význam zavlažovania na Slovensku.
Po prehľadnom a pútavom vysvetľovaní zákonov problematiky pôdy na Slovensku, vedenej právnikom Róbertom Čalfom, sa rozprúdila intenzívna diskusia. Rezonoval najmä Zákon č. 504/2003 a práve novelizujúci sa zákon 330/1991.
Stanislav Kiseľa zo Slovenskej sporiteľne oboznámil účastníkov o možnostiach financovania ich podnikania.
Marek Szoke, zastupujúci firmu slovenskú firmu Rokosan, vlastniacu patent na výrobu hnojiva z takých biologických materiálov ako je napríklad perie.
K problematike povinnej elektronickej verifikácie pozemkov sa vyjadril zástupca firmy ISAT, Jozef Mikla. Produkt tejto firmy často porovnával so štátnym systémom GSAA.
Peter Voščinár, zastupujúci Srdce života, predniesol predaj produktov doplňujúcich do pôdy mikroorganizmy.
Plynulý priebeh a neformálny ráz podujatia zabezpečil predseda ASYF-u, pán farmár Milan Jurky, ktorý na záver otvoril diskusiu.
V zaujímavej diskusii sa jeden pán, ktorý sa nepredstavil, nám ponúkal politické riešenia, pričom pozabudol, že sa nachádza na pôde ASYF-u, ktorý je prísne apolitický. V pokračujúcej diskusii neskôr odznel zaujímavý postreh pána Čalfu o novelizácii zákona č. 140/2014. Tam sa totižto bez širšej verejnej diskusie plánuje zrušiť predkupné právo spoluvlastníka pozemku. Je to vec ktorá sa týka niekoľkých miliónov ľudí z 5,3 miliónového Slovenska. Veď drvivá väčšina občanov vlastní niekde nejaký kus poľa.
Druhou podstatnou vecou stretnutia
Bola spolupatričnosť a vysoká miera vzájomného pochopenia jednotlivých účastníkov. Je možné povedať, že ľudia na Slovensku sú schopní bezkonfliktne spolunažívať. Aj napriek legislatíve, ktorá ich snaží rozdeľuje.
Treťou, azda najpodstatnejšou vecou, výstupom je:
situácia, že na Slovensku existuje silná skupina mladých ľudí, ktorí majú vôľu a chcú pracovať v poľnohospodárstve. Naša krajina naozaj má pokračovateľov, ktorí by radi zabezpečili našu potravinovú sebestačnosť.
Marián Glovaťák -člen Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF
