CEJA Working group

Správa zo stretnutia Asociácie mladých farmárov Európy

Názov stretnutia: CEJA Working Group

Účastníci: Marián Glovaťák

                  Miloš Homola

Dátum konania: 22.3.2017

Miesto konania: Brusel

V dňoch 21.-22. 3. 2017 sa stretli zástupcovia organizácií združujúcich mladých farmárov Európy v Bruseli.

Zástupcovia boli zo štátov: Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Fínsko, Írsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika a Slovensko, pričom z Belgicka, Talianska, Fínska a Rakúska boli zástupcovia viacerých organizácií mladých farmárov.

Prvý deň boli prednášky. Najprv pani Liesbet Vranken z univerzity v Leuven predstavila situáciu a systém korelácii priamych platieb a vývoja cien a nájmu pôdy v Eúrope. Zo všetkých tabuliek vyplynulo, že Slovensko a Česko majú absolútne najnižší podiel vlastnenej pôdy v celej Európe. Následne vystúpil pán Mihail Dimitru, zástupca generálneho riaditeľa Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Načrtol názory komisie na priame platby a financovanie poľnohospodárstva. Z jeho rečí vyplynulo, že komisia nemá definitívnu predstavu o smerovaní Európy po roku 2020, očakáva totiž, že samosprávne organizácie zaujmú niektorú z možností opísaných v tzv. „bielej knihe“. O budúcnosti Európy sa rozhodne z demokratického názoru samosprávnych organizácii, apeluje preto na aktivitu. Na otázku Slovenska, týkajúcej sa aktuálnych problémov, teda konkrétne, či môže vláda zrušiť výzvu predtým ako vydá prvé rozhodnutie odpovedal, zdôraznil, že každý žiadateľ, ktorý podal žiadosť o NFP má legitímne právo plynúce z jeho uskutočnených krokov (založenie živnosti, založenie farmy) nárokovať si peniaze z výzvy. Existujú totiž výsledky súdov, ktoré dali za pravdu takýmto žiadateľom.

Neskôr pokračovalo zapisovanie dokumentu postoja CEJA k priamym platbám.

To pokračovalo aj ďalší deň. Po náročných rokovaniach a presadzovaní záujmov sa Slovensku a Poľsku nepodarilo presadiť myšlienku vyrovnania platieb v rámci Európy. Avšak veta o férovej spolupráci v Európe sa zachovala. Tým sme spolu s Rakúšanmi a Čechmi dostali do dokumentu názor o obmedzovaní štátnych doplatkov v priamych platbách zo strany členských štátov.

Pri rokovaniach v definícii mladého farmára sa presadila definícia, ktorá hovorí o vekovom obmedzení dosiahnutého 41. roku života aktívneho farmára so vzdelaním.

Na záver tohto dňa CEJA, COPA and COJECA (Združenie farmárov a farmárskych družstiev Európy) a CEPF (Združenie súkromných vlastníkov lesa) zorganizovali konferenciu za účasti významných hostí, zástupcov mnohých organizácií, členov Európskeho parlamentu a najmä komisára pre poľnohospodárstvo Phila Hogana. Počas konferencie bolo povedaných mnoho pozitívnych fráz. Zaujímavý bol otvárací príhovor predsedu CEJA, pána Alana Jagoe, v ktorom vymenoval problémy stárnucej populácie farmárov. Podľa jeho slov, počet farmárov nad 80 rokov je v niektorých krajinách vyšší ako počet farmárov do 35 rokov, čo je alarmujúce. Na túto problematiku nadviazal aj Phil Hogan. Z pekne formulovanej reči, kde spomínal aj rozvoj vidieka a nielen poľnohospodárstvo, najlepšie podčiarkuje situáciu ním spomenuté porekadlo: „že ak kráča človek sám, môže ísť rýchlejšie, no ak kráčajú spolu viacerí, zájdu ďalej“. To znamená, že Európu čaká ešte dlhá a pomalá diskusia o problémoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky a odovzdávaní fariem mladým farmárom. A vieme, že nie všetci budú súhlasiť s nápadmi mladých farmárov.

 

CEJA Working group

Správa zo stretnutia Associácie mladých farmárov Európy

 

Názov stretnutia: CEJA Working Group

Účastníci: Marián Glovaťák

Dátum konania: 12.4.2017

Miesto konania:  Brusel

Dňa 10.-11. 4. 2017 sa konalo stretnutie pracovnej skupiny CEJA working group

V prvý deň stretnutia, v budove Európskej ekonomickej a sociálnej komisie (EESK), sa stretla pracovná skupina mladých farmárov v zložení zástupcov z Írska, Anglicka a Walesu, Belgicka, Francúzska, Holandska, Dánska, Fínska, Nemecka, Českej republiky, Slovenska, Litvy, Španielska, Portugalska a Talianska. Aktívne zapracovala na dokumente jednotnej pozície európskych mladých farmárov k budúcej poľnohospodárskej politike po roku 2020.

V poobedných hodinách sa udiali prednášky.

Najprv Simo Tiainen, predseda Fínskej únie poľnohospodárskych producentov a vlastníkov lesa (MTK), predstavil 9 stranovú brožúru, Zoznam faktorov ovplyvňujúcich tvorbu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).  Ide v podstate o veľmi stručné vymenovanie základných bodov. Na tejto brožúre tvorcovia spolupracovali s európskymi inštitúciami a vedeckými pracovníkmi a veľmi jasne podali pohľad, že tvorba SPP je extrémne komplexný proces.

Následne pani Piroska Kállay, členka EESK, vedúca pracovnej skupiny monitorujúcej priebeh tvorby novej SPP. Z jej vystúpenia však možno poznamenať, že ucelená predstava novej budúcnosti Európy a jej poľnohospodárstva neexistuje.

Najzaujímavejší  príspevok zo všetkých troch prednášajúcich predniesol pán Brendan Burns, člen EESK, pracujúci v pracovnej skupine pohľadu zamestnávateľov. Jeho slová boli poznamenané skutočnosťou z jeho rodného Škótska. V mnohých príkladoch uviedol, že Škótsky vidiek sa vyľudňuje, a to prináša mnoho ekonomických, kultúrnych i sociálnych škôd. A práve SPP by mal byť prostriedok hľadania nových možností pre zachovanie vidieka. Na pomerne pesimistické slová však nadviazal intenzívnym apelom na mladých farmárov. Sme totiž v situácii, kde neexistuje ucelená predstava o tom ako bude Európa vyzerať  po roku 2020, a teda nikto iný ale len mladí farmári by mali povedať, akú majú predstavu. Nemáme sa spoliehať ani na politikov, ani na teoretikov, či právnikov. Jediní, ktorí poľnohospodárstvom žijú, sú farmári. A z nich iba a len mladí farmári majú perspektívu pokračovať a prebrať štafetu od ich starších kolegov.

 

 

Po skončení prvého dňa sa uskutočnila neformálna večera, kde pri voľnej diskusii si jednotlivé organizácie upresnili svoje pozície. Najmä postoje južných Európanov o tom, že každé napísané slovo je extrémne dôležité. Na ďalší deň ďalej pokračovala tvorba finálneho dokumentu.

Výsledkom celého stretnutia, a v podstate aj diskusií trvajúcich viac ako rok, je dokument:    „Mladí farmári sú kľúčom k novej SPP“  (Young farmers are the Key in the new CAP).

Dokument v zhutnenom texte opisuje postoj mladých farmárov k najdôležitejším otázkam. Nadväzuje na stanoviská prijaté na konferencii v Cork, definuje mladého farmára, aktívneho farmára, riešenia k prístupu k pôde, k financiám, k ekológii, biodiverzite, platbám na plochu, ktoré majú byť spojené s aktivitou, k nákupu strojov a zariadení atď.  K tomuto dokumentu prislúchajú aj špecializované dokumenty k návrhom na zmeny priamych platieb atď. V záverečnom hlasovaní dokument odmietli Španielski zástupcovia, pretože tí požadovali spomenúť priame platby, čo sa nepáčilo väčšine. Dokumenty sú v kancelárii ASYF a sú prístupné členom.

Rok 2016
Stretnutie v Kolíne

CEJA Working Group 25th February 2016
Správa

Názov stretnutia: CEJA Working Group

Účastníci:
Miloš Homola

Dátum konaia:
25.2.2016

Miesto konania:
Kolín, Nemecko

1) úvod
2) Poľnohospodárske dotácie v USA
3) Ako motivovať starých farmárov aby predali (odovzdali deťom) svoje hospodárstvo
4) Pôda a dane
5) Hľadajú sa zástupcovia CEJA v Civic dialogue group
6) Kríza nadprodukcie (hlavne mlieka a ošípaných)
7) Greening
8) Porovnanie podpory malých farmárov
9) Akademický pohľad na spoločnú poľnohospodársku politiku
10) Akademický pohľad na spoločnú poľnohospodársku politiku po 2020
11) Bayer Crop Science
12) Nechcú otráviť ľudí, ale dávajú rastlinám liek
13) Schvalovací proces príravkov na ochranu rastlín a hnojív
14) Drastické zníženie počtu povolených účinných látok
15) Náklady na výskum
16) Aktívne zložky v PPP pesticídoch a zajtra – ako bojovať proti rezistencii
17) Výskum vs generiká
18) GMO nieje riešenie
19) Glyphosat v nemeckom pive

1) Po prvý krát som sa zúčastnil na pracovnom stretnutí CEJA – Zväz európskych maldých farmárov ako zástupca ASYFu.
Prvý deň bolo pracovné stretnutie CEJA, druhý sme boli vo výskumnom centre firmy Bayer a tretí sme si pozreli 2 farmy zamerané na pestovanie zeleniny v sklenníkoch.

Pracovné stretnutie CEJA
2) Poľnohospodárske dotácie v USA
Momentálne prebieha diskusia ako zmeniť poľnohospodárske dotácie po roku 2020.
Tejto téme bolo venované predošlé pracovné stretnutie. Dnes to len zhrnuli, že sa im americký prístup celkom pozdáva.
Dotácie v USA sú viac napojené na trh a produkciu. Hlavný typ dotácií sa neodvýja od výmery ako u nás, ale farmárovi je preplatených 80% nákladov na poistenie výkupnej ceny jeho produkcie.

3) Ako motivovať starých farmárov aby predali (odovzdali deťom) svoje hospodárstvo
Švajčiarsko – farmár po dovŕšení určitého veku dostane od štátu peniaze za to, že skončí s poľnohospodárstvom a predá ho mladším.

Rakúsko – ak farmár zarobí z farmárčenia viac ako je jeho dôchodok, stráca nárok na dôchodok

Z diskusie: Bolo by vhodné definovať aktívneho farmára, aby sa tak dali vylúčiť z dotácií starí – malo produktívni.

4) Pôda a dane
Nemecko: nákup pôdy nie je daňovo uznateľný náklad
Írsko: mladý farmár platí menšie dane z pozemkov

5) Hľadajú sa zástupcovia CEJA v Civic dialogue group
Civic dialogue group pri DG AGRI vraj nieje taká užitočná ako sa navonok javí, no je to hlavný spôsob ako komunikovať s EU komisiou. Vyčítali hlavne nedostatok komunikácie medzi jednotlivými stretnutiami.
CEJA je v tejto pracovnej skupine pomerne silá. Má predsedu v sekcii spoločnej poľnohospodárskej politiky a podpredsedu v sekcii pre program rozvoja vydieka.
V novembri-decembri sa budú nominovať zástupcovia na nasledujúce 2 roky.

6) Kríza nadprodukcie (hlavne mlieka a ošípaných)
Toto bude téma najbližšieho stretnutia CEJA v apríli.
Už teraz máme nadprodukciu a začiatkom mája bude produkcia mlieka na maxime.
Bolo by vhodné znížiť produkciu, no každý normálny podnkateľ ju chce zvyšovať.
Taliani kritizovali nízke ceny produktov dovážaných z krajín mimo EU.
Podľa rakúskeho zástupcu, ak sa nič nezmení tak 5% producentov mlieka v blízkej dobe skrachuje. To sa podľa neho týka hlavne malých farmárov.
V nemecku dostali farmári (štátom garantované) pôžičky s 10% úrokom do výšky 100.000 eur na 5-6 rokov na prekonanie tejto krízy.
Príjem malých farmárov je v dôsledku krízy nadprodukcie znížený o 20%.
V Poľsku štát podporuje dlhodobé sklady a robí internvenčné nákupy.

Diskusia na túto tému je potrebná, lebo aj ak sa nám (pravdepodobne) nepodarí vyriešiť súčasnú krízu, mali by sme pripraviť pravidlá na riešenej budúcich.

7) Greening
(Kvôli greeningu) vo všetkých krajinách EU ešte nedostali všetci farmári priame platby za minulý rok. Sú krajiny, v ktorých má to problém viac ako 50% farmárov.
Fíni greening kritizovali ako celok, s tým že majú málo poľnohospodárskej pôdy a ešte z nej musia vyčleniť greening.
Všeobecne bol greening kritizovaný pre svoju administratívnu náročnosť predovšetkým pre stredne veľkých farmárov.

8) Porovnanie podpory malých farmárov
S našimi 50.000 na začatanie sme niekde v priemere EU.
Zvýšená platba na prvých 28ha je tiež niekde v priemere.
Ale vo vačšine krajín je táto podpora na výrazne viac hektárov ako u nás.
A vo väšine krajín (ak nie vo všetkých) sa mohli (na 50.000) prihlásiť aj farmári, ktorí začali (založili podnik) aj pár mesiacov pred vyhlásením výzvy.

9) Akademický pohľad na spoločnú poľnohospodársku politiku
(Simone Sterly z Ifls.de)
Názov prezentácie bol „Je nová SPP fárovejšia, zelenšia a mladšia?“
Vo výške priamich platieb sme v rámci EU na 6. mieste od konca, za nami sú len 3 pobaltské krajiny, rumunsko a chorvátsko.

Pod priemerom EU sú všetky nové krajiny a Portugalsko, Veľká Británia, Švédsko, Fínsko a Rakúsko.
Zaujímavý bol graf rozdelenia dotácií. Vo všetkých krajinách EU patí, že +-20% prijímateľov poberá 80% priamych platieb. Najhoršie z tohto porovnania vyšlo Bulharsko a Rumunsko, kde 10% prijímateľov berie 80%.
Od roku 2006 sa toto rozdelenie o čosi zlepšilo a je tu snaha po 2020 rozdelovať ich ešte férovejšej. (zdvihnúť graf bližšie k červenej čiare)
Od roku 2020 by maždá krajina mala dosiahnuť 90% priemeru EU v platbách na hektár.
Ďalším zaujímavým grafom bolo rozdelenie výdavkov v rámc spoločnej poľnohospodárskej politiky

10) Akademický pohľad na spoločnú poľnohospodársku politiku po 2020
(Simone Sterly z Ifls.de)
Priame platby by sa mali oproti súčastnosti znížiť.
Viac peňazí by malo ísť do 2. piliera a environmentálnych schém.
Lepšie cieliť podporu na malých a mladých farmárov.
Nájsť spôsob ako „ekonomizovať“ to čo zvyšuje biodiverzitu a ekologické služby poľnohospodárstva.
Posilniť poradenstvo.
Identifikovať problémy mladých a ich potenciál v inovatívnych poľnohospodárskych postupoch.
Ak chceme v EU malé, rodinné a ekologické farmy, tak bez dotácií to nejde, lebo nie sú schopné konkurovať veľkým.

11) Bayer Crop Science
Pre väčšinu (pravdepodobne pre všetkých) účastníkov boli ich výrobky známe, podobne tomu bude asi aj medzi členmi ASYFu, no pre mňa ako ekologického poľnohospodára to bol zaujímavý pohľad do firmy, ktorá sa venuje poľnohospodárskej chémii.
Bayer má celosvetovo 117.000 zamestnancov.
Z toho 23.000 v divízií Crop science venujúcej sa poľnohodárstvu, ročné tržby 10.5 miliardy eur, z toho 1.5 miliardy ročne investujú do výskumu.

12) „Nechcú otráviť ľudí, ale dávajú rastlinám liek“
Počas celého dňa, ktorý sme strávili v Bayer CropScience nám bol prezentovaných ich kladný vzťah k prírode, zdriavu ľudí a veľmi zodpovedný prístup k výskumu.
Niekoľko krát spomenuli, ako im konštruktívna kritika a dialóg s eko a enviro mimovládnymi organizáciami pomáha sa zlepšovať a podobné marketingové frázy.

13) Schvalovací proces príravkov na ochranu rastlín a hnojív
(Volker Kaus z nemeckej asociácie firiem okolo poľno chémie
a Dr. Karsten Hohgardt z nemeckého úradu na ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť potravín)

Boli to 2 samostatné prezentácie na jednu tému, tak pre lepšiu prehľadnosť som ich spojil.

Volker Klaus na úvod spomenul Bibliu Evanielium podľa Matúša 13:24-30 https://www.bible.com/sk/
s tým, že keby sa to písalo dnes, tak by tam bolo pridané: a potom chemický priemysel objavil nové postupy na ochranu rastlín a na boj proti hmyzu a plesniam, ktoré znižujú pracnosť a zvyšujú úrodu.

Európske nariadenie 1107/2009 článok 36 rozdelilo EU na 3 oblasti schvalovania príravkov na ochranu rastlín a hnojív.
Príčom účinné látky v týchto prípravkoch sú naďalej schalované na úrovni EU.
Avšak ostala jedna spoločná zóna pre sklenníky, pozberové ošetrenie, čistenie skladov a ošetrenie osiva.
Do našej zóny patria krajiny beneluxu, Nemecko, Rakúsko, Česko, Írsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinksko a Veľká Británia.
V každom regióne má jedna krajina na starosti schvalovanie jednotivkých prípravkov, v našej je to Nemecko.
Aby bola účinná látka schválená v nemecku musí na tom vzniknúť konsenzus všetkých 4 výskumných inštitútov, ktoré majú túto problematiku na starosti.
V prípade, že by ste potrebovali-chceli použiť prípravok, ktorý je schválený pre našu zónu nie však u nás, treba ísť na ÚKSUP a požiadať o jeho schválenie aj u nás.
Prípravky sú registrované na úrovni zóny na 10 rokov, následne môže ich povolenie predĺžené o 15 rokov, takže ÚKSUP môže dať povolenie len na také obdobie, ktoré ostáva do konca platnosti registrácie.
Tento schvalovací proces môže byť pomerne rýchly, majú na to však 120 dní. Jediný dôvod kvôli, ktorému by to mohli naťahovať je, že sa „objavia nové vedecké poznatky“.
Zoznam schválených produktov v nemecku nájdete tu http://www.bvl.bund.de/EN/04_PlantProtectionProducts/02_AuthorizedPlantProtectionProducts/02_OnlineDatabase/PlantProtectionProducts_onlineDB_node.html
Touto problematikou sa zoberajú aj nariadenia EU 544/2011, 545/2011 a 546/2011
14) Drastické zníženie počtu povolených účinných látok
Oproti 90-tym rokom sme stratili, z dôvodu nepredĺženia registrácie 91% aktívnych substancií. A v našej centrálnej zóne je ich teraz povolených len 250 zo 400 povolených v EU.
Hlavnými príčinami nepredĺženia jednotlivých povolení bola ochrana životného prostredia, zdravia ľudí a zároveň sa prísnili aj pravidlá ich schvaľovania.
Významne to bolo ovplyvnené aj bojom dvoch proti sebe stojacich strán – chemického priemyslu a tých čo by najradšej úplne zakázali chemiu v poľnohospodárstve.

15) Náklady na výskum
Náklady na výskum a schválenie jednej účinnej zložky sú 200.000.000 eur a už sa to údajne začínajú blížiť k 300 miliónom.
V Bayeri ročne vyvinú okolo 10.000 nových chemických látok, ďalších 120.000 ročne kúpia.
Z tohto množstva sa im, ak majú dobrý rok, podarí identifikovať jednu, ktorá sa dostane na trh ako nová účinná látka do pesticídov.

16) Aktívne zložky v pesticídoch dnes a zajtra – ako bojovať proti rezistencii
(Dr. Thirsten Krämer – RWZ Rhein-Main – najväčší obchodník s pesticídmi v Nemecku a najväčší obchodnici so zemiakmi v EU)
Dá sa očakávať, že počet povolených aktívnych zožiek sa bude naďalej znižovať, z toho dôvodu treba dávať veľký pozor na rezistenciu burín.
Rezistencia vzniká nielen opakovaným požívaním toho istého prípravku, ale aj ak aktívna zložka má podobný účinok.
Zabráneniu vzniku rezistencie burín na účinnú látku je možné striedaním plodín a zároveň striedaním triedy účinných látok v prípravkoch na ich ochranu.
Touto problematikou sa zaoberá HRAC (herbicide resistance action comittee)
Rozdelenie účinných látok do rôznych kategórii je na obrázku

Aktuálne nemáme vo výhľade žiadnu novú inovatívnu aktívnu zložku.
Na svädomí to má hlavne zložitý povoľovací proces a sprísnené pravidlá súvisiace s ekologickou záťažou a maximálnymi povolenými limitmi cudzorodých látok.

Pri používaní chemických ochranných prostriedkov je okrem iného potrebné kontrolovať aj pH výslednej zmesi, keďže napr. tvrdá voda môže ovplyvniť a znížiť účinnosť.

17) Výskum vs generiká
Rovnako ako pri liekoch sú firmy, ktoré vyvýjajú a firmy, ktoré čakajú na skončenie platnosti patentu a následne vonúkajú lacnejšie produkty.
No ak chceme mať aj o 10 rokov účinné pesticidy, herbidicídy, fungicídy každý sa musí rozhodnúť či svojou troškou podporí výskum, alebo nie.

18) GMO nieje riešenie
GMO je len dočasné reišenie na 5-10 rokov.
V USA už majú rezistenciu na glyfosát (Roundup) po jeho veľmi intenzívnom a širokom používaní.
A rezistentná “black-grass” (podľa googlu psiarka poľná) sa už objavila v Írsku a je len otázkou času kedy sa rozšíri do zvyšku európy.
Osobne považujem roundup za absolútne zlo, no totálne herbicídy by sa mali podľa mňa používať príležitostne (podobne ako antibiotiká) a nie plošne a pravidelne.

19) Glyphosat v nemeckom pive
Vo februári 2016 mníchovský environmentálny inštitút (Umweltinstitut München) zverejnil výsledky testov, ktoré preukázali prítomnosť gluphosatu (Roundup) vo všetkých 14 testovaných pivách (0.46 až 29.74 μg/L), išlo o najpopulárnejšie nemecké pivá, no naše by pravdepodobne dopadli podobne.
Keďže glyphosátu bolo predĺžené povolenie na jeho používanie v EU, budeme ho (nielen) v nemeckom pive konumovať (skoro) všetci ešte roky.
Na jednej strane, bolo by údajne treba vypiť 1000 pív denne, aby sa jeho negatívne účinky na zdravie prejavili, na strane druhej majú homepatici na nízke koncentrácie svoj názor.

20) Výskum zameraný na včely
(Coralie van Breukelen-Groenveld)
2% druhov včiel opeľujú 80% rastlín
V Bayeri sa začali pred pár rokmi venovať komunikácii so včelármi, výskumu včiel a príčinami ich úbytku, ako reakciou na pomerné silné kampane Greenpace a daších organizácií poukazujúcich na to, že pesticídy zabíjajú včely.
V rôznych svojich pobočkách sa venujú rôznym problémom včiel (varroa-klieštik, krmivo, efektívita opeľovania, ekológia, zdravie včiel,…)
Z ich výskumu vyplýva, že na počet úľov má vplyv počet včelárov a nenašli žiadnu koreláciu medzi intenzitou používania poľnohospodárskej chémie a úbytkom úľov.
Z toho im vyplynulo, že zníženie množstva používaných pesticídov, nezlepší situáciu včiel.
Vysoká toxicita chémie neznamená že je nebezpečná – má predsa návod na používanie a pri jeho dodržaní je bezpečná.
Európsku úrad pre bezpečnosť potravín vydal v roku 2013 pravidlá(EFSA bee guidence) ako skúmať vplyv pesticídov na včely.
Napriek tomu že nás presviedčali, že pesticídy sú pre včely bezpečné, na záver prezentácie nám ukázali prototyp postrekovača, ktorý bude aplikovať postrek ku koreňom – pod kvety, aby sa včely nedostali do kontaktu s použitou chémiou.
Ak sa to rozšíri mali by sme mať menej cudzorodých chemických látok v mede.
Najviac sa v súvislosti s ohrozovaním zdravia-života včiel spomínajú neonikotinoidy
Smrtelná dávka je 0.001mg – 14mg neonicotinoidov na 1 včelu, množsto sa líši podľa typu účinnej látky.
Podľa ich výskumu na ploche o veľkosti Amsterdamu nemá neonicotinoid Clothianidin žiadne negatívne účinky na včely.

Kampaň Greenpeace proti vybraným účinným látkam z dôvodu ich účinkov na včely nemá podľa nich žiadne vedecké základy.

Krátke video vysokorýchlostnou kamerou na lietajúcu včelu
http://beecare.bayer.com/de/

21) Obchodné reťacze a ich vplyv na znižovanie používania poľnohospodárskej chémie
Nemecký obchodný reťazec ALDI Süd vylúčil zo svojho sortimentu potraviny kontaminované pesticídmi ohrozujúcimi včely (Thiamethoxam, Chlorpyrifos, Clothianidin, Cypermethrin, Deltamethrin, Fipronil, Imidacloprid, Sulfoxaflor)
Nemecké ministerstvo sa k ich negatívnym účinkom vyjadruje ako k nie veľkým, resp. akceptovateľným, no obchodný reťazec si momentálne buduje meno na tom, že v nimi predávaných produktoch niesú žiadne neonikotinoidy.
Farmári, ktorí ich požívajú, majú s touto obchodnou politikou problém, nakoľko o tomto kroku, ktorý bol oznámený 1.1.2016, neboli vopred informovaní a nemohli sa na to pripraviť.

22) Nový uvedomelý zákazník
Rastie počet zákazníkov, ktorí sa zaujímajú o to čo jedia.
Zástupca z nemeckého ministerstva pôdohospodárstva dal pekný príklad, že kúsok od jeho domu vznikol pred rokmi vegánsky obchod (v čase keď ani nevedel čo to vegánstvo vlastne je) a teraz je z toho veľký vegánsky supermarket.
Rozvíjajú sa rôzne mestské záhrady, gerilové pestovanie – využitie cudzích nevyužitých priestorov, a podobne.

23) (Ne/zle)informovaný zákazník – z pohľadu výrobcu pesticídov
Málo ľudí vie čo vlastne jedia, nemajú informácie o tom čo sú reziduá a aké nizke sú limity a namerané hodnoty v potravinách.
S dnešnou technikou dokážeme namerať prítomnosť kocky cukru v jazere. Avšak ľudia sú vystrašení z akejkoľvek nameranej hodnoty.
Technika (mechanický boj so škodcami a burinami) je výrazne drahšia ako chemické ošetrenie – farmári by sa mali viac podielať na informovaní zákazníkov, napríklad otvorením svojich fariem návštevníkom.
Do nemčiny sa slovo pesticíd prekladá ako Schädlingsbekämpfungsmittel, čo by sa do slovenčiny dalo doslovne preložiť ako „prostriedok na ničenie škodcov“.

24) Je možné pestovať bez pesticídov?
Bodľa prezentujúcich nie pri dnešných cenách a tlaku na kvalitu.
Závisí aj na definícii čo je pesticíd. Ekologické poľnohospodárstvo je občas prezentované ako produkcia bez použitia chémie, čo nie je úplne pravda. Napríklad meď ako ťažký kov, je v ekologickej produkcii vína povolená až nevyhnutná.

25) Pár zaujímavých čísel o poľnohospodárstve
3% povrchu zeme je orná pôda
denne strácame 74ha ornej pôdy
12% nemcov sú flexitariáni = takmer vegetariáni
ročná strava vegetariána sa dá vypestovať na 700 metroch štvorcových
2200 metrov štvorcových je množstvo ornej pôdy na jedného človeka na našej planéte
v roku 2050 sa toto číslo má znížiť na 1500 metrov štvorcových

26) Prístup k pôde v Írsku
U nás máme veľký problém s „nevypovedateľnými“ nájomnými zmluvami.
Preto ma zaujalo, že v Írsku je vačšina pôdy prenajímaná len na 1 rok, čo samozrejme tiež nie je ideálne.
Cena prenájmu tu okamžite reaguje na výšku dotácií, súčastnosti sa pohybuje medzi 250-700eur/ha.
Predajná cena je oklo 25.000eur/ha

27) Dojnice vo Fínsku
V krajine kde majú 6 mesiacov v roku zasnežené polia, sa môžu kravy pásť vonku len 4 mesiace.
Pre stravu dojnice tak potrebujú 1,7ha pasienkov + 14kg zrna denne.
28) Návšteva farmy 1
Na 95 hektároch z toho 15ha sklenníkov hospodária 3 generácie (od 15 po 72 rokov).
Z blízkej uhoľnej elektrárne (ktorá vyzerala ako atómová) používajú odpadové teplo na vyhrievanie (nielen) sklenníkov.
Prvý krát som videl ako vyzerá pestovanie paradajky zo sklennej vaty (vraj tie ich majú chuť aj vôňu, že na to majú holandských poradcov, ktorí im miešajú hnojivá).
Novinkou pre mňa bolo že do sklenníkov sa musí kupovať CO2, ktoré sa skladuje vo veľkých tlakových nádržiach.
Výkupná cena paradajok sa počas roka pohybuje 1.5-1.8 eura, v lete klesá na 0.8 eura.
Z metra štvorcového vedia vyprodukovať 35-40kg paradajok ročne.
V sklenníkoch sa nepoužívajú na opeľovanie včely, ale čmeliaky. Lebo lepšie znášajú teplo a zároveň nemajú v žihadle jed.
Aj o paprikách som sa dozvedel niečo nové (18-20kg na m2), za 4 týždne vyrastie zelená, ktorá sa počas ďalších 4 týždňov postupne zmení cez žltú na červenú.
Chladničku, ktorú v lete používajú na skladovanie úrody v zime prenajímajú susedovi na skladovanie priesad kvetín.

29) Návšteva farmy 2
Opäť sme boli hlavne v sklenníku (2.1ha) no celkovo majú 150ha.
Špecializujú sa na jahody. Momentálne riešia problém či zmeniť pestovanú odrodu, lebo tá čo pestujú teraz je dosť pracná – pri zbere majú zamestnaných 40 žien (majú jemnejšie ruky). Ale odroda na ktorú sa ich snažia presvedčiť nemá chuť.
Úrodu (8kg/m2) majú nastavenú logicky apríl-jún, teda pred sezónou samozberov a následne október-december.
Špecialitou sklenníka bolo, že nevyhrievajú celý sklenník, ale kvetináče viseli vo výške tak 1.5m a vyhrievanie bolo pod nimi.
Tiež majú holandských expertov, ktorí im radia a miešajú hnojivá. Prezradili nám jednu z techník: keď sa objavia prvé kvety, tak v noci kadých 20 minút zasvietia.
Miesto sklennej vaty tu ako substrát používajú kokosové piliny.